fbpx

Ekologické pestovanie Prazrnka

Bežné komerčné poľnohospodárstvo je zamerané na kvantitu – vysoké výnosy a nízke náklady, čo sa dá dosiahnuť jedine obrábaním veľkých plôch obrovskými strojmi a používaním agrochemikálií.

ekologickom poľnohospodárstve sa môže hnojiť výlučne prirodzene – hnojom alebo medziplodinami, ktoré sa zaorú do pôdy. Prazrnko pestujeme na meších poliach. Tretina z nich vždy leží úhorom, čo znamená zasiatie a následné zaoranie medziplodiny, aby sa pôda zregenerovala, obnovili sa v nej potrebné minerálne látky a obsah dusíka. Keď pôda leží úhorom, nie je z nej žiaden zisk, preto sú ekologicky pestované potraviny drahšie.

Cieľom komerčného veľkopestovania je pozbierať čo najviac ton plodiny z hektára každý rok a pri tom účel svätí prostriedky. Najväčší problém však predstavuje málo kontrolované používanie herbicídov a pesticídov. Nielen kvôli tomu, že pesticídy zabijú všetky rastliny, s ktorými prídu do styku, ale aj pôdne baktérie a opeľujúci hmyz, najmä včely.

Po vypršaní patentovej ochrany je účinná látka glyfosát aj u nás zrejme najpoužívanejším herbicídom. Táto látka zabíja nielen všetky rastliny vo fáze rastu, ale aj všetky baktérie. Podľa výrobcu je však pre človeka údajne neškodná a v EÚ je jej požívanie zatiaľ povolené do roku 2022.

Účinkom glyfosátu baktérie a rastliny nevedia vytvoriť tri esenciálne aminokyseliny a teda následne ani tie bielkoviny, pre ktoré sú tieto aminokyseliny nevyhnutnou stavebnou jednotkou, čo spôsobí ich smrť. Nezávislý výskum hľadá odpovede na nasledujúce otázky:

Ako takáto jedovatá látka vplýva na normálnu črevnú mikroflóru, ak uvážime, že zabíja všetky baktérie?

Ako ovplyvňuje táto látka obsah živín v potravine, nechýbajú nám tieto tri esenciálne aminokyseliny pre syntézu našich bielkovín?

Ako glyfosát skutočne ovplyvňuje naše zdravie?

Niektorí výskumníci tvrdia, že tento herbicíd nielen zabíja naše prirodzené črevné baktérie a tak narúša imunitu, ale spôsobuje aj tvorbu toxických alternatív aminokyselín poškodzujúcich bunky čreva. Glyfosát ďalej inaktivuje cytochróm P450 v pečeni, čo je veľká skupina enzýmov, ktoré sú kľúčové pre obranu voči chemickým látkam. Protilátky sa v tele tvoria len proti bielkovinám a polysacharidom, predstavujúcim antigén, nie proti chemikáliám. Komplex antigén-protilátka potom spúšťa imunitnú odpoveď. Lepok – glutén, ako bielkovina, údajne funguje ako nosič glyfosátu a pravdepodobne aj iných herbicídov a spúšťa imunitné reakcie v závislosti od množstva, spôsobuje pretrvávajúci a pomaly gradujúci systémový zápal, ktorý môže postihnúť teoreticky akékoľvek tkanivo alebo orgán ľudského tela. Cieľom genetickej modifikácie rastlín je vytvorenie odolnosti “nových” rastlín voči herbicídom ako glyfosát. (MICHENER M. 2014. In: Healt Impact News. Gluten Intolerance and the Herbicide Glyphosate: A National Epidemic. [cit. 2016-06-16], dostupné na: <https://healthimpactnews.com/2014/gluten-intolerance-and-the-herbicide-glyphosate-a-national-epidemic/>).


Glyfosát je vo svete najpoužívanejší herbicíd a preto pravdepodobne aj najkritizovanejší. Čo spôsobujú iné herbicídy? V potravinách pestovaných na pôde vystavovanej herbicídom a pesticídom sa vždy nachádzajú reziduá týchto jedov. Ich množstvo je závislé od dodržiavania, resp. nedodržiavania odporúčaní na použitie.